Parkour (niekedy tiež Le Parkour a tiež ako skratka PK) alebo l'art du déplacement [1](umenie pohybu / umenie premiestňovania) je disciplína francúzskeho pôvodu. Jeho základom je schopnosť dostať sa z bodu A do bodu B (a tiež vedieť dostať sa späť) bezpečne, plynule a účinne (efektívne) za použitia vlastného tela.[2][3] Pomáha v prekonávaní akýchkoľvek prekážok v okolitom prostredí - od vetví pres kamene a skaly až po zábradlí a betónové steny - a môže byť praktikovaný ako v meste, tak na dedine. Muž praktikujúci parkour je traceur, žena je potom traceuse (niekedy je možné sa stretnúť s počešteným výrazom traceurka).[4]
Definovaný Francúzom Davidom Bellom, parkour sa zameriava na tréning účinných pohybov a rozvoj tela a mysle, aby sa človek vo všetkých situáciách (a predovšetkým kritických) vedel pohybovať kľudne a sebaisto.
Súhrn
Parkour je fyzická aktivita, ktorej je len ťažko priradiť kategóriu. Nie je to extrémny šport [5], ale skôr umenie alebo disciplína, ktorá sa podobá sebaobrane v bojových umeniach [6]. Podľa Davida Bella je fyzická časť parkouru založená na prekonávaní všetkých prekážok, ktoré sa v ceste vyskytnú, ako keby šlo o stav ohrozenia - chcete sa pohybovať takým spôsobom, za použitia akéhokoľvek pohybu, ktorý vám pomôže dostať sa od/k niekomu/niečomu [7]. Pri stretnutí s protivníkom môže človek hovoriť, bojovať, nebo utekať. Bojové umenia pripravujú na útok, parkour je formou tréningu pre útek. Kvôli tejto zložitosti určenia a zaradenia sa často poznamenáva, že parkour má svoju vlastnú kategóriu - parkour je parkour.
Dôležitou charakteristikou parkouru je efektivita (účinnosť). Traceur sa nesnaží pohybovať iba najrýchlejšie ako dokáže, ale tiež s čo najmenšou spotrebou energie a najpriamejšou možnou cestou. A pretože neoficiálnym parkourovým mottom je être et durer, (byť a zostať, byť a vydržať), efektivita zahrňuje predchádzaniu zraneniam krátko i dlhodobým.
Je známe, že parkour ovplyvňuje i traceurov proces myslenia. Traceuri a traceurky zaznamenávajú zmenu v myslení, ktoré im pomáha v bežnom živote, či už ide o prekážky fyzické či psychické. Základom je motto être et durer, prípadné être fort pour être utile, (slovensky buď silný, aby si bol užitočný podľa Hébertovy Prirodzenej metódy) a snaha vedieť sa dostať z bodu A do bodu B rýchlo a plynulo. Zároveň s tréningom traceur/ka začína premýšľať o svojich pohnútkach, dôvodoch k tréningu, parkourovej filozofii atd.
Terminológia
- L'art du déplacement a le parcours boli prvými pojmami použitými k popísaniu metódy tréningu pohybou. [8]
- Termín parkour IPA: [paʁ.'kuʁ] definovali David Belle a jeho priateľ Hubert Koundé. Vychádza zo spojenia parcours du combatant (slovensky poeticky preložené cesta bojovníka), čo je tradičná vojenská výcviková trať, navrhnutá Georgesom Hébertom. Koundé, ktorý avšak sám neni traceurom, nahradil c písmenom k, aby zdôraznil väčšiu tvrdosť a odstránil s, ktoré sa vo francúzštine nevyslovuje a preto je nadbytočné a odporuje filozofii efektivity. Spojení du combatant bolo úplne odstránené, pretože už nešlo o vojenský alebo bojový výcvik. [9][10][11]
- Traceur IPA: [tʁa.'sœʁ] je substantívum odvodené od francúzskeho slovesa tracer, ktoré obvykle znamená načrtnúť,vyznačiť,vytýčiť; vo francúzskom slangu môže však znamenať také bežať; v angličtine je potom tracer niekto, kto nasleduje svoju cestu. U v slove traceur je pravdepodobne vžitý chybný zápis.
V roku 2005 založil David Belle asociáciu PAWA (PArkour Worldwide Association - Svetová parkourová asociácia), ktorá mu mala pomôcť šíriť správnu myšlienku parkouru ďalej. Organizácia čoskoro prestala plniť svoju funkciu a David ju v roku 2006 opustil s týmto vyjadrením : Aby sa vyhol ďalšiemu komerčnému a filozofickému zneužitiu parkouru, David Belle oznamuje, že neručí za žiadnu stránku, asociáciu alebo spoločnosť, ktorá predstiera, že je oficiálna tam, kde je oficiálny iba názov, ktorý si dala. [14]
Nasledoval vznik skupiny Team Parkour by D. Belle a Bellových osobných stránok.
máš pěkný blog ;-)